Reportáž z prednášky prof. MUDr. Henriety Hudečkovej, PhD., MPH — 1. časť

Ing. Marián Fillo

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť

       V stredu 6.VI.2012 o 15³⁰ sa v Žiline v centre pohybu a tanca Labyrint uskutočnila prednáška „Dať alebo nedať zaočkovať svoje dieťa?“. Prednášajúcou bola prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH, vedúca odboru epidemiológie na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Martine, členka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti, vedúca Ústavu verejného zdravotníctva Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine Univerzity Komenského v Bratislave, hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre epidemiológiu, podpredsedníčka Pracovnej skupiny pre imunizáciu pri Úrade verejného zdravotníctva SR (a kto-vie-čo-všetko ešte). Prednáška prof. Hudečkovej sa uskutočnila v rámci cyklu prednášok pre rodičov malých detí „Potreby dieťaťa v prvom roku života“, ktorý vedie žilinská detská lekárka MUDr. Miroslava Moravčíková (t.č. na materskej dovolenke).

       Keď som sa dozvedel o tejto verejnej prednáške slovenskej očkovacej celebrity, potešil som sa, že sa dozviem niečo nové, alebo ak aj nie, tak aspoň že bude dobrá diskusia. Trochu ma zarazilo (na môj vkus) dosť vysoké povinné vstupné 5,– € za každého dospelého účastníka, ale reku snáď to bude stáť za to. Žiaľ, nestálo to za to — ani prednáška, ani diskusia. Bolo to doslova stratených 5,– €. Jediným pozitívnym momentom pre mňa bolo, že som tam spoznal pár ďalších „očko-skeptičiek“. Ale poďme sa na to pozrieť pekne po poriadku.

       Prof. Hudečková počas svojej zhruba hodinovej prednášky premietala na stenu prezentáciu nazvanú (ak si dobre spomínam) „Mýty a fakty o očkovaní“ alebo nejak podobne. Nepodarilo sa mi túto prezentáciu získať, ale našiel som vo svojom archíve inú prezentáciu prof. Hudečkovej, ktorá je síce vyše 3 roky stará, ale bola zhruba v duchu tej aktuálnej, aj keď je rozsahovo menšia.

       Diskusia bola príliš krátka, lebo vysvitlo, že prof. Hudečková sa ponáhľa na vlak do Bratislavy o 17¹⁷, takže na diskusiu zvýšila sotva polhodina. Nejak nerozumiem, prečo si prof. Hudečková na takú významnú akciu nenaplánovala viac času, však mohla ísť do Bratislavy aj o 19¹⁷ či dokonca o 20²¹, viď cestovný poriadok.

Komentár k prednáške

       Počas prednášky som si robil na papier poznámky k sporným veciam, čo prof. Hudečková komentovala vsuvkou:

„... dobre, pán inžinier, poznačte si to, ...“

a to skôr, než som sa vôbec prvýkrát ozval. :-)

       K jednotlivým tvrdeniam pani profesorky:

Nalejme si čistej vody...

       V úvode prednášky prof. Hudečková vyzdvihla pozitívny vplyv nezávadnej pitnej vody, avšak len na črevné ochorenia a na nič iné. Takéto tvrdenie je však prejavom hlbokého nepochopenia súvislostí, keďže:

1. v črevách resp. tráviacej sústave spočíva cca 80% nášho imunitného systému, z čoho vyplýva, že narušená črevná mikroflóra má ďalekosiahle následky nielen na trávenie či ochorenia tráviacej sústavy, ale aj na celkové zdravie a imunitu ako takú.
2. keď je imunitný systém oslobodený od problémov ako týfus, paratýfus či cholera, tak má voľné ruky na iné veci a môže sa lepšie sústrediť trebárs na chrípku či pneumokoky.

Očkovaním proti ovčím kiahňam za vyšší HDP!

       Pobavila ma argumentácia prof. Hudečkovej za očkovanie proti ovčím kiahňam:

„Napr. keď si zoberieme varicellu [ovčie kiahne], nepriame náklady je strata alebo absencia rodičov v zamestnaní, pretože minimálne dneska 10 dní musíte zostať s dieťaťom doma, dostávate sociálne dávky, teda podporu v ošetrovaní člena rodiny [OČR], odrazí sa vám to na plate a nepodieľate sa na tvorbe hrubého domáceho produktu [HDP]. To sú tie nepriame náklady, ktoré napr. u tej varicelly [ovčie kiahne] sú veľmi vysoké.“

       Takéto tvrdenie vychádza z dvoch predpokladov, ktoré sú však oba mylné:

1. očkovanie proti ovčím kiahňam nemá nijaké nežiaduce účinky, ktoré by si vyžiadali finančné náklady.
2. očkovanie proti ovčím kiahňam má doživotnú účinnosť.
    

       Dĺžka trvania ochranného účinku očkovania proti ovčím kiahňam nie je zatiaľ známa, keďže toto očkovanie je na trhu len od roku 1995 v USA a na Slovensku až od roku 2006. Zatiaľ teda neubehol dosť dlhý čas na zhodnotenie dĺžky trvania ochranného účinku očkovania proti ovčím kiahňam. Možno to bude 15 rokov, možno 20 či 25, možno (v priemere) 30 rokov ako u osýpok či ružienky. Každopádne, dieťa, zaočkované proti ovčím kiahňam kedysi v ranom detstve (povedzme v 2 či 3 rokoch) bude raz v dospelosti opäť náchylné ochorieť na ovčie kiahne.

       No a? Nuž, u dospelých môžu mať ovčie kiahne vážne komplikácie v rádovo desiatkach percent prípadov (napr. u 27,8% dospelých Mexičanov podľa tejto štúdie), zatiaľčo u detí je to typicky menej než 1 z 1.000. V dospelosti teda majú ovčie kiahne rizikový priebeh vyše 200x častejšie než u detí. Očkovaním (ak je vôbec účinné, a to je vraj len u 85% očkovaných) si teda človek odkladá riziko ochorenia z veku, kedy má u drvivej väčšiny bezproblémový priebeh, do veku, v ktorom má u každého piateho až každého štvrtého vážne komplikácie. Stojí to za ušetrených 10 dní OČR, pričom pravdepodobnosť, že vôbec niečo ušetríte, je len 85%?

       Navyše, vakcína Varivax (u nás jediná samostatná vakcína proti ovčím kiahňam s platnou registráciou) nie je vôbec hradená zdravotnou poisťovňou. Neviem napochytre zistiť, koľko stojí na Slovensku, ale v Nemecku to je vyše 55 €. Keďže sú potrebné dve dávky, celkovo sú náklady na očkovanie cez 110 €. Je strata, ktorú pre Vás predstavuje 10 dní OČR, vyššia než 110 €? Možno pre mnohých z vás ani nie. V takom prípade pre Vás očkovanie predstavuje priamu stratu aj keby bolo dokonale bezpečné a nekonečne účinné.

       Lenže jeho účinnosť je zatiaľ neznáma a bezpečné rozhodne nie je. Stačí sa pozrieť na zoznam nežiaducich účinkov očkovania (NÚO), ktoré uvádza výrobca v aktuálnom príbalovom letáku. Skopíroval som sem všetky výrobcom uvádzané NÚO v poradí, v akom sa vyskytujú v príbalovom letáku, pričom niektoré NÚO sa môžu opakovať. V hranatých zátvorkách je mnou doplnený slovenský názov:

lymfadenopatia [bližšie nešpecifikované ochorenie miazgových uzlín], lymfadenitída [zápal miazgových uzlín], trombocytopénia [chorobný úbytok krvných doštičiek], bolesť hlavy, somnolencia [chorobná spavosť], apatia [nevšímavosť, nechuť reagovať na dojmy z prostredia], nervozita, nepokoj, hypersomnia [nadmerná spavosť], abnormálne sny, emocionálne zmeny, abnormálna chôdza, febrilné kŕče [kŕče, spôsobené zmenou telesnej teploty], tremor [triaška], konjunktivitída [zápal očných spojiviek], akútna konjunktivitída [zápal očných spojiviek], slzenie, opuch viečka, podráždenie oka, bolesť ucha, kašeľ, nazálna kongescia [nával krvi do nosu], kongescia [nával krvi do] dýchacích ciest, výtok z nosa, sinusitída [zápal prínosových dutín], kýchanie, kongescia [nával krvi do] pľúc, krvácanie z nosa, rinitída [zápal nosovej sliznice, nádcha], sipot, bronchitída [zápal priedušiek], infekcia dýchacích ciest, pneumónia [zápal pľúc], anorexia [nechutenstvo], infekcia horných dýchacích ciest, chrípka, gastroenteritída [súčasný zápal žalúdka a tenkého čreva], otitída [zápal ucha], zápal stredného ucha, faryngitída [zápal hltana], ovčie kiahne, vírusový exantém [vyrážka], vírusová infekcia, infekcia, kandidóza [ochorenie osôb spôsobené kvasinkami Candida], ochorenie podobné chrípke, nejedovaté bodnutie/uštipnutie, hnačka, vracanie, bolesť brucha, nauzea [nevoľnosť], nadúvanie, hematochézia [krvavá stolica], vred v ústach, vyrážka, vyrážka podobná osýpkam/ružienke, vyrážka podobná ovčím kiahňam (celkový medián 5 lézií), kontaktná dermatitída [zápalové ochorenie kože], vyrážka s geometrickým vzorom, erytém [začervenanie kože, spravidla spôsobené zápalom], červené potničky, pruritus [svrbenie], urtikária [žihľavka], sčervenanie, pľuzgierik, atopická dermatitída [zápalové ochorenie kože], ekzém [lišaj], akné, herpes simplex [opar], vyrážka podobná žihľavke, kontúzia [pomliaždenie], dermatitída [zápalové ochorenie kože], lieková vyrážka, impetigo [zápalové pľuzgieriky vyvolané stafylokokom alebo streptokokom], infekcia kože, osýpky, úpal, bolesť kostrového svalstva, myalgia [bolestivé stuhnutie svalov], bolesť bedra, dolnej končatiny alebo šije, stuhnutosť, extravazácia [vystúpenie telových kvapalín z ciev], horúčka, erytém [začervenanie kože, spravidla spôsobené zápalom] v mieste podania, bolesť/citlivosť/bolestivosť, opuch a vyrážka podobná ovčím kiahňam (medián v mieste podania 2 lézie), asténia [telesná slabosť, vysilenie]/únava, ekchymóza [bodkovité krvácanie na slizniciach a seróznych blanách] v mieste podania, hematóm [krvná podliatina, modrina], indurácia [zatvrdnutie], nevoľnosť, ekzém [lišaj] v mieste podania, zdurenie, teplo, vyrážka podobná žihľavke, zmena farby, zápal, stuhnutosť, trauma [zranenie, úraz], drsnosť/suchosť, edém/opuch, bolesť/citlivosť/bolestivosť, pocit tepla, teplo na dotyk, krvácanie v mieste venepunkcie [nabodnutia], abnormalita pery, podráždenosť, plač, insomnia [nespavosť], poruchy spánku.

       Ale to ešte nie je všetko. Toto sú len NÚO zistené v klinických skúškach. V príbalovom letáku však možno nájsť aj ďalšie nežiaduce účinky, ktoré boli zistené až po uvedení vakcíny na trh:

aplastická anémia [chudokrvnosť kvôli nedostatočnej tvorbe krviniek v kostnej dreni], trombocytopénia [chorobný úbytok krvných doštičiek] (vrátane idiopatickej trombocytopenickej purpury (ITP)), lymfadenopatia, cerebrovaskulárna [mozgovomiechová] príhoda, febrilné a afebrilné kŕče [kŕče, (ne)spojené so zmenou telesnej teploty], Guillainov-Barrého syndróm [postupne sa šíriace ochrnutie], transverzálna myelitída [zápalové ochorenie miechy], Bellova paréza [(čiastočné) ochrnutie tváre], ataxia [porušenie koordinácie telesných pohybov], vertigo [závrat], parestézia [porucha citlivosti], aseptická meningitída [nebakteriálny zápal mozgových blán], pneumonitída [zápal vmedzereného pľúcneho tkaniva], Stevensov-Johnsonov syndróm [závažné ochorenie pokožky a/alebo slizníc, spojené s odumieraním vrchnej vrstvy pokožky], multiformný erytém [ochorenie kože s mnohými prejavmi], Henoch-Schönleinova purpura [podkožné krvácanie, spôsobené zápalom ciev], sekundárne bakteriálne infekcie kože a mäkkých tkanív vrátane impetiga a celulitídy [zápalu podkožného bunkového tkaniva], encefalitída [zápal mozgu], faryngitída [zápal hltana], pneumónia [zápal pľúc], herpes zoster [pásový opar], podráždenosť, anafylaxia (vrátane anafylaktického šoku) [život ohrozujúca alergická reakcia] a súvisiace prejavy ako angioneurotický edém, faciálny edém a periférny edém, anafylaxia u jedincov s alergiou alebo bez nej v anamnéze

       Ani to však ešte nie je všetko. V príbalovom letáku sa ešte dočítame, že:

Reprodukčné štúdie u zvierat sa s VARIVAX-om neuskutočnili. Potenciál VARIVAX-u narušovať fertilitu sa nehodnotil.

       To znamená, že naozaj nikto ani len netuší, aký vplyv na (ne)plodnosť v dospelosti môže mať podanie tejto vakcíny v detstve. Toto sa inak týka prakticky všetkých vakcín, určených v prvom rade pre deti.

Vzhľadom na teoretické riziko prenosu vírusového kmeňa očkovacej látky z matky na dieťa sa VARIVAX u dojčiacich matiek vo všeobecnosti neodporúča.

       Očkovací vírus teda (prinajmenšom teoreticky) môže prejsť z dojčiacej matky na dieťa.

Štúdie s očkovacou látkou u gravidných žien sa nevykonali. Nie je známe, či môže očkovacia látka spôsobiť poškodenie plodu, keď je podaná gravidnej žene alebo či môže mať vplyv na reprodukčnú schopnosť. Je však známe, že divoký typ ovčích kiahní spôsobuje poškodenie plodu a je spojený so zvýšeným rizikom pásového oparu v prvom roku života a ťažkým priebehom ovčích kiahní u novorodenca. Preto sa VARIVAX nesmie podať gravidným ženám. Pred očkovaním žien vo fertilnom veku sa musí vylúčiť gravidita a počas 3 mesiacov po očkovaní sa musí používať účinná antikoncepcia.

       Odhliadnuc od morálne diskutabilného odporúčania používať účinnú antikoncepciu — čo by však nebolo z etického hľadiska to najhoršie, keďže táto vakcína je vyrábaná na bunkových tkanivách, pochádzajúcich z umelo potratených bábätiek  — je z tohto odstavca zrejmé, že vysporiadanie sa tela s očkovacím vírusom môže trvať až 3 mesiace. To je zaujímavý údaj, keď zoberieme do úvahy, že vysporiadanie sa s divokými ovčími kiahňami netrvá dlhšie než 3 (prinajhoršom 4) týždne. No a ešte jeden bonbónik:

Zriedkavo môže dôjsť k prenosu vírusu očkovacej látky medzi zdravými očkovanými, u ktorých vznikne alebo nevznikne vyrážka podobná ovčím kiahňam a zdravými vnímavými osobami, gravidnými osobami a imunosupresívnymi osobami v kontakte.

       Očkovaní sa preto majú snažiť vyhnúť, ak je to možné, blízkemu kontaktu s vnímavými vysokorizikovými jedincami počas 6 týždňov po očkovaní.

       Huh?!? Nemôžem si pomôcť, ale podľa mňa — pri vedomí si všetkého vyššie uvedeného — môže (dať) očkovať takouto vakcínou leda tak sadista/masochista. Neverím, že by vôbec nejaký rodič bol ochotný dať svoje dieťa očkovať proti ovčím kiahňam, keby mu detský lekár povedal všetky vyššie uvedené informácie z príbalového letáku vakcíny. Problém však je, že drvivá väčšina pediatrov nečíta príbalové letáky, prinajmenšom nie kapitolu o nežiaducich účinkoch. Nuž a keď to nevedia pediatri (údajní odborníci), ako by to mohli vedieť rodičia (laici), že?

       Takže očkovanie proti ovčím kiahňam je úsporou obrovských nepriamych nákladov? Vážne?

Kvalita života a očkovací kalendár

       Ďalej prof. Hudečková pokračovala bájkami o kolektívnej imunite a svoje všeobecné pojednanie o očkovaní zakončila vetou:

„No a v konečnom dôsledku môžeme hovoriť o zlepšení kvality života.“

       Autizmus namiesto osýpok, epilepsia namiesto čierneho kašľa, astma namiesto príušníc či leukémia namiesto ružienky sú akože „zlepšením kvality života“? No ďakujem pekne za takú „kvalitu života“...

       Potom prof. Hudečková vymenovala jednotlivé choroby, proti ktorým sa povinne očkuje. Šokovalo ma, že podľa pani profesorky sa očkuje povinne proti detskej mozgovej obrne (DMO). Nuž ak ani hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre epidemiológiu nevie, aký je rozdiel medzi nákazlivou (vírusovou) detskou obrnou (poliomyelitídou) a detskou mozgovou obrnou, tak potom je úroveň nášho verejného zdravotníctva úplne v háji.

       Následne prof. Hudečková strávila niekoľko minút popisom očkovacieho kalendára, čo bol podľa mňa úplne zabitý čas, keďže toto si hocikto nájde na x miestach, trebárs aj na predposlednej stránke široko dostupnej a z internetu stiahnuteľnej brožúry Sprievodca očkovaním.

Antigénna záťaž kontra celková záťaž očkovaním

       Prof. Hudečková nevynechala ani obľúbený trik s antigénnou záťažou:

„Na prvý pohľad sa zdá, že pridávame očkovania a ako keby sme zvyšovali antigénnu záťaž dieťaťa. To ale nie je pravda. ... Ak v roku 1960 dostalo dieťa 3217 antigénov, tak v dnešnej dobe je to okolo 56. Prečo? Lebo tá vakcína proti konkrétnemu ochoreniu, to nie je jeden antigén. Tá vakcína môže mať napríklad... Variola mala... Pravé kiahne v minulosti mali 200 antigénov. Čierny kašeľ, keď sa očkoval celobunkovou vakcínou, mal 3.000 antigénov. Tieto vakcíny máme už odbúrané. Proti pravým kiahňam sa neočkuje od roku 1980, lebo boli celosvetovo eradikované, teda ani ochorenie ani pôvodca sa nevyskytujú. Čo sa týka toho čierneho kašľa, tak zmenila sa výroba a máme už k dispozícii novú vakcínu, ktorá už nemá 3.000 antigénov, ale môže mať 1, 2, 3 alebo 5 antigénov. U nás sa používa vakcína, ktorá má 3 antigény. Čiže ak tie antigény spočítame, podstatne menej antigénov dostáva dieťa ako dostávalo pred tými 30 - 40 rokmi.“

       Matematika očividne nie je silnou stránkou prof. Hudečkovej. Inak by totiž nemohla len tak spočítať veľmi hrubé odhady (3000 antigénov v celobunkovej vakcíne proti čiernemu kašľu + 200 antigénov vo vakcíne proti pravým kiahňam) s presným číslom (17 antigénov v ostatných vakcínach) a výsledok prezentovať ako presné číslo. Keďže 17 je v porovnaní s cca 3.200 na úrovni štatistickej odchýlky, po správnosti by mala hovoriť o „okolo 3.200 antigénoch“ prípadne o „vyše 3.200 antigénoch“ (tým druhým si už však nie som celkom istý).

       Druhé nedopatrenie však spočíva v tom, že pani profesorka ako keby predpokladala, že vakcína - to je len antigén a voda a nič iné. Opak je však pravdou. Navyše, rodičom môže byť srdečne jedno, či ten alebo onen problém spôsobila antigénna záťaž alebo záťaž, ktorú predstavujú prídavné látky resp. nežiaduce a častokrát neodhalené kontaminácie. Podstatné je, že problém spôsobilo očkovanie. Redukovať problémy, spôsobené očkovaním, na problémy, spôsobené antigénnou záťažou, je ťažkou demagógiou, obzvlášť keď si uvedomíme, že vakcíny môžu obsahovať ortuť, neurotoxické zlúčeniny hliníka, pohlavné orgány poškodzujúci polysorbát 80, rakovinotvorný formaldehyd, mutagénny fenoxyetanol, excitotoxický glutaman sodný, spermicídny oktoxinol 9, neurotoxický fenol, rôzne alergény schopné vyvolať anafylaktický šok, zvyšky ľudských a zvieracích buniek vrátane DNA, kontaminácie vírusmi či vírusovou DNA a všelijaké ďalšie chuťovky, čo nám na zdraví naozaj nepridajú.

       Tretia vec je, že v roku 1960 bola jedinou kombinovanou vakcínou vakcína proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. Proti všetkým ostatným chorobám sa očkovalo samostatnými vakcínami. Dnes je to presne naopak - jediná samostatná vakcína je proti pneumokokom a všetky ostatné vakcíny v povinnom očkovaní sú 3-, 4- a 6-kombinácie.

       Štvrtá vec je, že deti v roku 1960 boli v priemere zdravšie. Je síce pravda, že detská úmrtnosť bola o niečo vyššia, avšak tie deti, čo prežili 1. rok života, boli spravidla zdravšie. Prečo? Netrúfam si dať úplne vyčerpávajúcu odpoveď, ale mám aspoň niekoľko dobrých dôvodov:

1. antibiotiká sa stali komerčne dostupnými až po roku 1945. V roku 1960 bola ešte drvivá väčšina obyvateľstva antibiotikami nedotknutá a matky vtedajších novorodencov mávali ešte celkom zdravú črevnú mikroflóru (extrémne dôležitý faktor pre správne fungovanie (nielen) imunitného systému), ktorú od nich zdedili ich deti, čo už dnes, žiaľ, rozhodne nie je pravidlom.
2. potraviny v tom čase ešte mali celkom slušnú výživnú hodnotu nielen po energetickej stránke (čo majú aj teraz), ale aj po stránke vitamínov, stopových prvkov a ďalších mikroživín, čo sa už o dnes bežných potravinách (nie BIO) rozhodne nedá povedať. Jednostranné čisto na výnosy zamerané a industrializované poľnohospodárstvo úspešne znížilo priemerný obsah tých-ktorých mikroživín v potravinách aj vyše 10x (podľa toho čo a v čom). Preto má dnes mnoho ľudí chronický nedostatok niektorých zásadných látok, potrebných pre zdravý život.
3. potraviny v tom čase neobsahovali desiatky Éčok, spravidla mali jednoduché zloženie a boli len minimálne priemyselne spracované (ak vôbec).
4. dnes sú ľudia oveľa viac zavretí medzi 4 stenami — či už doma, v práci alebo v nákupnom centre. Majú potom logicky menej vitamínu D, kľúčového pre imunitný systém, obzvlášť ak to ešte korunujú opaľovacím krémom s UV filtrom.
5. sedavý spôsob života (rozširujúci sa vďaka posunu od manuálnej práce k práci intelektuálnej) nám tiež na zdraví nepridáva. Ani pohyb v posilňovni nie je zo zdravotného hľadiska dostatočnou náhradou prechádzky lesom na čerstvom vzduchu.
6. stupeň zamorenia životného prostredia je poznanie vyšší, než bol vtedy. Pravda, už kúrime skôr plynom a elektrinou než uhlím a parné lokomotívy sú už len nostalgickou turistickou atrakciou, na druhú stranu však počet osobných áut na hlavu je oveľa vyšší, životné prostredie je zamorené nielen dedičstvom vyše 40-ročnej socialistickej industrializácie (ktorá v roku 1960 mala ešte len 12 rokov), ale aj agresívnymi chemikáliami či už z drogérie, poľnohospodárstva alebo z liekov, ktorých spotrebúvajú Slováci na hlavu cca 3x viac, než je vo vyspelých krajinách bežné (nehovoriac o krajinách rozvojových).
7. vďaka určitému pokroku v pôrodníctve a neonatológii dnes prežíva podstatne viac nedonosených detí, než v roku 1960, čo má však v číselnom vyjadrení negatívny dopad na priemerné zdravie dojčaťa. Pri očkovaní týchto rizikových detí však v drvivej väčšine prípadov nie je rešpektovaná ich rizikovosť, čo má neraz fatálne dopady.
    

       A dalo by sa ešte pokračovať. Neodškriepiteľným faktom každopádne je, že dnešné deti sú (v priemere) oveľa menej zdravé, než boli deti v roku 1960. Ostatne, doc. MUDr. Martin Brezina, CSc. — hlavný odborník MZ SR pre pediatrickú pneumológiu a ftizeológiu — tým v stredu 8.II.2012 v Novinách o 12:00 v TV JOJ obhajoval zrušenie povinného očkovania proti tuberkulóze, čo bol jeho vlastný návrh. Výrazne horší priemerný zdravotný stav detskej populácie však má — logicky — značne negatívny dopad na schopnosť bez veľkej škody zniesť nielen očkovanie proti tuberkulóze, ale aj akékoľvek iné očkovanie. To už však doc. Brezina akosi „opomenul“.

       Každopádne, porovnávanie povinného očkovania dnešného s rokom 1960 spôsobom, aký použila prof. Hudečková, je selektívnou slepotou (vidí len antigény a nič iné) a mám taký dojem, že úmyselne selektívnou, aby sa dosiahol želaný výsledok, t.j. že očkovanie je teraz (akože) menšou záťažou, než bolo pred 52 rokmi. Pre názornú ilustráciu nedostatkov takéhoto selektívne slepého prístupu uvediem protipríklad. Prof. Hudečková si spomedzi x parametrov očkovania vybrala jeden parameter (počet antigénov) a podľa toho potom posudzovala celkovú mieru záťaže očkovaním, tzn. niečoho, čo v skutočnosti nezávisí len od tohto jedného parametra. Môj analogický príklad:

       Dajme tomu, že chceme porovnat toxickú záťaž zo životného štýlu a životného prostredia kedysi (v roku 1960) a dnes. Budeme sa pritom sústrediť len na dva parametre: množstvo oxidov síry, vypúšťaných priemerným priemyselným podnikom, a množstvo olova, vypúšťaného priemerným osobným autom. Sú to nepochybne veľmi zmysluplné parametre, keďže oba zjavne majú značný vplyv na toxickú záťaž človeka. Porovnaním týchto dvoch parametrov v roku 1960 a dnes nám vyjde, že toxická záťaž musela byť kedysi oveľa vyššia než je dnes, pretože:

1. priemyselné podniky si medzitým nasadili filtre na komíny, cez ktoré vypúšťajú rôzne splodiny do ovzdušia, takže ich vypúšťajú menej.
2. dnes už používame výlučne bezolovnatý benzín, takže osobné autá by v zásade nemali do vzduchu vypúšťať nijaké olovo.
    

       To je nepochybne pravda, realita je však taká, že dnes je aj napriek zlepšeniu týchto dvoch parametrov toxická záťaž výrazne vyššia, lebo:

1. Vinou debilnej dopravnej politiky všetkých postsocialistických vlád na Slovensku máme v prepočte na hlavu niekoľkokrát viac osobných áut, kamiónov a tiež lietadiel a ruka v ruke s tým výrazne menší objem prepravy autobusmi a obzvlášť vlakmi, ktoré sú k životnému prostrediu najšetrnejšie. Doprava teda predstavuje významnejší zdroj znečistenia než kedysi — napriek odbúraniu olova z benzínu.
2. Nájsť v obchode s potravinami niečo, čo neobsahuje žiadne Éčka, je čoraz väčším umením, a ani BIO potraviny nie sú dnes tak zdravé a výživné, ako boli kedysi pred 200 rokmi úplne bežné potraviny.
3. Výrazne sa rozmohla konzumácia sóje a rôznych výrobkov zo sóje, ktoré sú prezentované ako zdravá alternatíva k obdobným živočíšnym výrobkom, ignoruje sa však fakt, že sója má zo svojej povahy mimoriadne vysoký obsah neurotoxického hliníka i excitotoxického glutamanu sodného (resp. kyseliny glutámovej, z ktorej glutaman sodný ľahko vzniká).
4. Morské ryby sú dnes plné jedovatej ortuti (kedysi nebývali).
5. Umelé sladidlá používali len diabetici (ak vôbec).
6. Kyslé dažde (ktorých dopady ešte v roku 1960 neboli ani zďaleka tak výrazné ako dnes) radikálne zvýšili jedovatý vplyv hliníka (viď kap. „9.3 Kyselé deště“ v knihe „Doba jedová 2“)
7. Nápoje sa v roku 1960 balili prakticky výlučne do sklených fliaš a nie do PET fliaš (vypúšťajúcich do svojho obsahu jedovaté látky, ak na ne dopadá priame slnečné svetlo), hliníkových plechoviek ani do TetraPackov (krabíc, zložených z papiera, hliníku a plastovej fólie) ako dnes.
8. Socialistické normy na obsah (potenciálne) škodlivých látok v potravinách boli podstatne prísnejšie než tie dnešné.
9. Najčastejšie používanými materiálmi boli železo, drevo, prípadne betón, a nie všakované umelé hmoty ako dnes. Obzvlášť vypuklé to je v prípade hračiek pre deti.
10. Elektronika bola pre väčšiu časť obyvateľstva viac-menej hudbou budúcnosti, väčšina národa vlastnila prinajlepšom tranzistorové rádio, o TV, DVD, CD prehrávači, počítači či mobilnom telefóne nebola vôbec reč, keďže (až na ojedinele sa vyskytujúce TV) nič z toho vtedy ešte nebolo (prinajmenšom nie v komerčne dostupnej podobe). Likvidácia odpadov z vyhodenej elektroniky (v ktorej sa používa hneď niekoľko vyslovene jedovatých látok) teda rozhodne nebola problémom dňa.
11. Spotreba liekov (rozumej: syntetických chemikálií) bola mnohonásobne nižšia než je dnes.
12. Kozmetiku predstavovalo spravidla len jadrové mydlo, pena na holenie a pár sušených voňavých kvetov, vložených medzi naskladané odevy v skrini, u tých bohatších aj šampón, voda po holení či výťažok z voňavej rastliny, prípadne zriedený alkoholom (voňavka). Dnes tu máme široko používané nočné krémy, denné krémy, hydratačné krémy, make-upy, maskary, farebné ceruzky, šminky, glistery, farby na vlasy, laky na nechty, odlakovače, odličovacie oleje, antiperspiranty, deodoranty, opaľovacie krémy s hliníkom, zubné pasty s jedovatými fluoridmi, bieliace zubné pasty, antibakteriálne mydlá, laky na vlasy, lesky na vlasy, kondicionéry, syntetické voňavky, osviežovače vzduchu a kopec ďalšej hávede (viď kap. „4. Kosmetika: co nám škodí na koži i pod kůží“ v knihe „Doba jedová“).
     

       Dalo by sa ešte dlho pokračovať, ale myslím si, že netreba, lebo každému súdnemu čitateľovi je úplne jasné, že jedov v životnom prostredí, potrave, nápojoch, kozmetike, drogérii či hračkách dnes máme omnoho viac než bývalo v roku 1960. Ak by to jasné nebolo, ďalšie podrobnosti nájdete v knihách „Doba jedová“ a „Doba jedová 2“.

       Cieleným výberom iba tých parametrov, ktoré sa od roku 1960 zlepšili, však môžeme vzbudiť klamlivé zdanie, že dnes sme na tom s jedmi lepšie než kedysi, čo je však očividná demagógia.

       No a presne takej demagógie sa dopúšťa v prípade záťaže očkovaním prof. Hudečková (a nielen ona), keď si vyberie len jeden jediný parameter, a to taký, ktorý sa zlepšil, pričom odignoruje všetky ostatné parametre, ktoré sa zhoršili, a následkom toho jej vyjde klamlivé zdanie, že záťaž očkovaním je dnes menšia než v roku 1960.

Nie je žltačka ako žltačka

       V ďalšom pani profesorka podrobne rozoberala, ako sa musí hlásiť výskyt vybraných prenosných ochorení v EÚ, pričom (sa) nezabudla pochváliť, že u všetkých týchto ochorení (s výnimkou nákazlivej žltačky typu B) máme nižší výskyt, než je priemer Európskej únie. Avšak o tom, že slovenskí lekári sú spravidla očkovacími fanatikmi, ktorí zásadne odmietajú stanoviť komukoľvek akúkoľvek diagnózu, proti ktorej je očkovaný (čím deklarovaný výskyt opticky klesá a deklarovaná účinnosť očkovania opticky stúpa), sa už nezmienila.

       Máme totiž napr. správy z východného Slovenska napr. o zjavných osýpkach v rómskej osade, ktoré však v nijakej štatistike nefigurujú, takže to vyzerá tak, že hlásenosť prenosných ochorení je tiež príliš malá, i keď možno o niečo vyššia než hlásenosť nežiaducich účinkov očkovania. Pritom pominieme prípady bežných detských chorôb (osýpky, príušnice, ružienka, čierny kašeľ, ovčie kiahne...), ktoré majú väčšinou mierny priebeh, takže nezamestnaní rodičia resp. matky na materskej, ktorí/ktoré nemusia riešiť kam s chorým dieťaťom počas pracovnej doby, sa ani neunúvajú navštíviť s takto chorými deťmi lekára, čiže takéto ochorenia nemá ani teoreticky kto hlásiť. Nuž ale ťažšie je otvorene priznať vlastné nedostatky než tváriť sa, ako máme všetko pod kontrolou.

       Potom padlo niekoľko viet o žltačke typu B, proti ktorej jestvuje vakcína, ale ani slovo o žltačke typu C, ktorá je oveľa nebezpečnejšia, a proti ktorej doposiaľ žiadna schválená vakcína nejestvuje. Nuž, strašiť chorobami, proti ktorým nevieme ponúknuť nijaké komerčne dostupné a výnosné riešenie, sa zjavne nevyplatí.

Hrozba tetanu u starších ľudí

       Ako býva „dobrým zvykom“, aj prof. Hudečková postrašila rizikom tetanu u starších ľudí. Epidemiológovia totiž opakovane upozorňujú na to, že starší ľudia preočkovanie proti tetanu zanedbávajú. Vo svetle tohto faktu je pozoruhodné, že napriek tomu je výskyt tetanu taký malý — dva roky po sebe po jednom prípade, niekoľko rokov predtým ani jeden prípad. Sčítaného človeka to však neprekvapí, pretože životnosť spór tetanových baktérií Clostridium tetani sa odhaduje na niekoľko rokov až desiatok rokov, pričom najväčším zdrojom týchto baktérií sú kone (presnejšie: konský trus) a v menšej miere aj ďalšie hospodárske zvieratá (ovce, kozy). Keďže od čias, kedy boli kone, ovce a kozy prakticky všadeprítomné, už ubehlo pekných pár desiatok rokov, väčšina týchto spór už vykapala. Takže ak zrovna nemáte doma koňa a ani si nehnojíte záhradku konským hnojom, riziko nákazy tetanom je dnes (v porovnaní s obdobím pred 100-200 rokmi) mnohonásobne nižšie.

       Pritom čím vyšší počet preočkovaní proti tetanu, tým ťažšie bývajú znášané (obzvlášť keď sú príliš nahusto) a zároveň tým nižšia je imunitná odpoveď. Je pritom takmer vylúčené, že by dieťa ochorelo na tetanus (ak nerátame novorodenecký tetanus, ktorý však už bol u nás vďaka lepšej hygiene v pôrodniciach odstránený). Drvivá väčšina ochorení na tetanus je vo veku nad 40 rokov, z čoho väčšia časť je až nad 60 rokov. U starších ľudí je teda nielen vyššie riziko nákazy tetanom než u mladších, ale zároveň aj nižšia účinnosť očkovania, ako aj vyššie riziko nežiaducich účinkov očkovania. Celkové riziko nákazy tetanom je však dnes mnohonásobne menšie než bolo za čias našich pra-pra-pra-pra-starých rodičov, takže preočkovanie starších ľudí proti tetanu teda rozhodne nie je vôbec tak jasnou voľbou, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

       Spomínam si napr. na jedného staršieho pána, čo ma pristavil po besede v Nitre v máji 2011. Povedal mi, že kým sa nedal ukecať na preočkovanie proti tetanu, chodil v pohode bez paličky. Od preočkovania však už bez pomoci palice nedokáže prejsť viac než pár metrov. Ešte horšie dopadla naša vyše 70-ročná čitateľka Anna. To by sme asi nenazvali „vyššou kvalitou života vďaka očkovaniu“, všakže?

       Asi netreba dodávať, že takéto informácie (nazvime to „druhá stránka mince“) sa účastníci prednášky od prof. Hudečkovej nedozvedeli. Pritom propagovaný názov prednášky („Dať alebo nedať zaočkovať svoje dieťa?“) budil (zjavne mylný) dojem snahy o objektivitu. Realitou však bola nekritická propagácia čo najväčšieho množstva očkovaní, ktorá môže byť možno tak na prospech výrobcov vakcín a očkujúcich lekárov, nie však v prospech verejného zdravia.

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť

Napísanie tohto článku zabralo autorovi približne 9 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.